reklama

Krehkosť vzťahu

„Chcem sa rozviesť!“ Nechápavo na neho pozrela. Nemohla uveriť, že tieto slová vyšli z jeho úst. Blíži sa 20. výročie, čo sú spolu. Toľko toho preskákali, a naraz takáto veta. Nerozumiem, ako sa to mohlo stať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Osudová veta prišla nečakane v čase uvoľnenia po vypätom období. Puberta je zaťažkávacou skúškou, ale tá dcérina - to teda bolo čosi! Z milovanej bytosti sa postupne stal nepriateľ. Alebo naopak, ja som sa stala nepriateľom vlastnému dieťaťu? Keby som to nezažila na vlastnej koži, neverila by som, že je také niečo možné.

Od strachu z možného alkoholizmu, cez prepadnutie drogám, po sexuálne úchylky – tým všetkým musela prejsť neschopná zastaviť voľný pád, ktorým sa jej dieťa možno prepadávalo kamsi do nenávratna. Mala za sebou množstvo prebdených nocí plných úvah a hľadania riešení, ako priviesť dcéru k rozumu. Do toho sa pridal strach z toho, že dcéra urobí hlúposť, ktorá sa už nebude dať nijako napraviť, a následky si ponesie celý život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa zmierila aj s najhorším, keď pripustila, že nie je v jej moci dcéru ochrániť, nečakane sa všetko zmenilo. Ach, ako sa mi uľavilo, keď si našla trvalejšieho priateľa! Upokojila sa a dokonca aj jej večné provokácie najmä voči mne sa utriasli do prijateľnej polohy. Ako dlho to vlastne je takto? Tuším už rok si môžem vychutnávať relatívny pokoj a pohodu, ktorá doma zavládla. A teraz ako blesk z jasného neba vyšla z úst jej životného partnera veta, ktorá ju našla úplne nepripravenú. Hľadala odpovede na otázku: Prečo?

Muž zobral syna na víkend k svojim rodičom a tesne pred odchodom jej ešte stihol hodiť na hlavu jóbovku. Nechal ju samučičkú v prázdnom byte aj s neradostnými myšlienkami. Najprv sa ohúrene posadila v obývačke na pohovku a nechápavo pozerala na bielu stenu pred sebou. Pustila sa rekapitulovať spomienky na spoločne strávené chvíle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veď sme predsa úplne normálna rodina ako mnoho iných okolo nás. Veru tak, boli ako by ich zo štatistiky vytiahli: dve deti, byt v paneláku, auto a k tomu podobné radosti aj starosti ako mnohí okolo nich. Jednou z nich bolo riešenie rébusu ako vyjsť z platov. Nežili sme v luxuse, ale dokázali sme z toho, čo sme zarobili, vyťažiť maximum. Ach, keď si len spomeniem na naše dovolenky! Všetky mali svoje čaro – každá iným spôsobom. Či už to bola stanovačka v Slovenskom raji, alebo dovolenka v Turecku pri mori. V zime lyžovačky, na ktoré sme sa všetci tešili už od Vianoc. Veď som len chcela, aby sme boli všetci na chvíľu spolu a aby mali deti krásne spomienky na šťastné chvíle detstva. Ako mne práve tieto spomienky chýbajú! Ja viem, že sa to podarilo. Ešte aj teraz, keď si niekedy spolu sadneme a zaspomíname na naše dobrodružné výpravy, tak je život zrazu akýsi farebnejší a šťavnatejší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fakt je, že poslednú krízu sme riešili každý zvlášť. Kým ja som hysterčila, muž sa od dcéry dištancoval. Akoby vysielal signály: „Ak ťa, dcérenka moja, baví robiť takéto zmätky, tak prosím, nech sa ti páči. Mne je to jedno.“ Kým pre mňa bolo absolútne neprijateľné len sa prizerať, ako sa mi dieťa rúti do priepasti, on sa tváril nezúčastnene a bez kúska citového zaangažovania.

Ak ona hľadala spôsoby, ako problém riešiť – častokrát úplne bláznivé, on len pozeral na ňu s nemou výčitkou: „Čo blbneš? Aj tak s tým nič nedosiahneš …“ Paradoxne týmto postojom sa mu podarilo udržať si autoritu. Kým ona sa mohla aj na kolomaž rozliať, dcéra jej stále dávala najavo, že si ju vôbec neváži.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vybavila sa jej ďalšia nepríjemná spomienka z minulosti. Rozbroje s mojimi vlastnými rodičmi boli neuveriteľne boľavé. Ako veľmi som sa potrebovala o tom s niekým porozprávať, rozobrať to na drobné! Aké príjemné by bolo dostať potvrdenie, že to vidím správne, že sa môžem oprieť o jeho pohľad zvonka. A možno by som vtedy od neho zniesla aj kritiku. Ale on? Nič! Tváril sa: „Mňa sa to netýka, vyrieš si to sama, ako uznáš za vhodné.“ Ani ma nepočúval, nieto aby mi poradil!

Alebo spor so svokrou … Spomienka na svokru ju okamžite prinútila vstať. Začala behať po byte a rázne upratovať, čo prišlo pod ruku. Podvedome zbierala všetku svoju energiu na zvládnutie vnútorného zápasu, ktorý s ňou viedla od momentu, keď si zobrala jej syna za manžela. Túto energiu potom presmerovala na vysávač, s ktorým razantne prebehla celý byt.

Svokra je dominantná žena, ktorá ovládala všetkých mužských príslušníkov rodiny. Páni, ako ju neznášam! Už od začiatku nášho manželstva sa nesnažila o iné, len ako nás oboch prinútiť tancovať, ako ona píska. Ja viem, nielen u nás, aj u švagrovcov to bolo podobné. Ako to len urobili? Oni sa s ňou nerozišli nadobro. Pokiaľ viem, z času na čas so svokrovcami udržujú kontakty. No hej, vo svojom staršom synovi sa tak nevideli ako v mojom mužovi. Asi aj preto to medzi nami bola hotová Sodoma-Gomora. Dobre mi mama hovorila, že si mám na nich dať pozor! Nakoniec som to už nemohla vydržať. Praskli mi nervy a vykričala som im všetko, čo mi na nich, teda hlavne na svokre, išlo na nervy. Ak si mysleli, že svojho miláčika budú stále organizovať a ja sa budem len prizerať, tak sa veľmi mýlili! Je to predsa dospelý chlap a má svoju vlastnú rodinu.

A čo na to môj muž? Len tam stál a nič, absolútne nič nepovedal! Aj som sa trochu bála, čo sa bude diať, ale po tej hádke išiel so mnou aj s deťmi domov. Chúďatá deti len vyvaľovali oči, aká je zo mňa fúria. Lenže mne bolo vtedy všetko jedno. Už som to jej sekírovanie nedokázala viacej znášať. Ani doma nepovedal ani slovíčko. Akoby len čakal, kedy ma zlosť prejde a vzťahy so svokrovcami sa zase vrátia k normálu. Toho sa nikdy nedočká! Bolo to definitívne a už sa nedá vrátiť naspäť ani slovíčko. Už ich nikdy nechcem vidieť.

Po čase dovolila aspoň deťom, aby sa so starými rodičmi stýkali. Ale aj tak sa jej situácia čas od času vracala ako zle vyhodený bumerang a znova ju zasiahla na nechránenom mieste. Jej svokra bola majsterkou manipulácie. Dokázala so svojim synom umne narábať a tým aj na diaľku čas od času „vyplieskať“ svoju nevestu. Tie drobné záludnosti! Synáčik skákal, ako mama zavelila, bez ohľadu na to, aké plány mala jeho vlastná rodina. Bol to boj, v ktorom nemala šancu vyhrať.

Zasekla sa pri zúrivom drhnutí vane. Ktovie, koľko z toho bolo úsilie matky a koľko bola jeho vlastná neochota vyhovieť mojim požiadavkam? Doteraz sa na to z tohto uhla pohľadu nikdy nepozrela. Zakrútila sa jej z toho hlava. Išla si sadnúť do kuchyne. Byt bol zrazu nepríjemne tichý.

Ich manželstvo bolo niekedy ako bojové pole, kde raz jeden, raz druhý túžili zaujať vedúce postavenie. A obaja na to používali rôzne prostriedky. Čo sa len natrucovala, keď si sadol k počítaču! Ako malý chlapec hral všetky tie hlúpe počítačové strieľačky. Syn s nadšením sledoval, ako sa otcovi darí. Zakrátko začali spolu súperiť o miesto pri veledôležitej mašinke. Ešte aj dcéra, keď už sa stal ten zázrak a zavítala domov, v prvom rade zamierila k počítaču. Potom celá domácnosť ostala na krku len jej.

Ak ich chcela rozhýbať a dokopať k domácim prácam, tak to jednoducho bez kriku a poriadnych nervov nešlo. Atmosféra v rodine nabrala kurz traja proti jednej otravnej ženskej, ktorá stále domŕza, aby jej pomáhali. Veď aj dnes - ešte pred hodinkou-dvomi sa tešila, ako bude mať doma pohodlie a bude si môcť porobiť všetky práce bez napätia, ktoré to zväčša prinášalo. Zrazu jej tieto túžby pripadali malicherné a hlúpe.

Ticho v byte sa rozrástlo do gigantických rozmerov a zasiahlo ju priamo do srdca. Pocit samoty a neistoty sa ako nepríjemný a nevítaný spoločník zakrádal do jej vnútra a ona nevedela, ako sa ho narýchlo striasť. Určite je veľa vecí, ktoré ma ňom hnevajú, ale prežili sme spolu aj veľa pekného. To predsa nemôže len tak zahodiť za hlavu! Nebol to vždy len boj kto z koho. Chvíle prímeria boli naozaj úžasné, nádherné. Už len pre ne sa oplatí spolu žiť. Až na milovanie … Márnosť, sa mi o tom aj rozmýšľa ťažko. Ale ak je háčik v tom, tak nie pre mňa.

Naozaj je telesná láska taká dôležitá? Mne úplne postačí sa k nemu pritúliť, pomaznať sa. Načo to komplikovať? Milovanie jej už dávno nič nehovorilo. Skôr sa stalo jednou z tých manželských povinností, ktorým sa podvedome vyhýbala. Má milenku? Cítila, že nie. Zatiaľ! Ale ktovie, ako dlho jej ešte bude verný? Vzťah medzi nimi je už dlho hlavne partnerský. Sú ako dvaja veľmi unavení, až znudení spolucestujúci, ktorí síce nie sú nadšení daným stavom vecí, ale netúžia po nových dobrodružstvách. Tie sú spojené s rizikom. Zatiaľ sa nepokúšajú hľadať na novom neznámom území. Lenže to sa môže kedykoľvek zmeniť.

Ak ostanem sama, tak už nebudú ani len pohladenia. To nemôže byť pravda! Nemôžem predsa ostať sama! Aj náš mladší už má pubertu na dosah ruky. Je už len otázkou času, kedy sa odomňa odpúta. Čo bude so mnou potom? Už dávno sa na seba nepozerala ako na ženu vyvolávajúcu túžbu. Práca, nákupy, starostlivosť o domácnosť a o syna – to bola hlavná náplň jej života. Dokonca ani behanie po butikoch ju nebavilo. Najčastejšie len vbehla k Číňanovi a zhrabla prvé vhodné rifle či tričko, do ktorého sa ako-tak vpratala. Skontrolovala, či jej primerane zakrývajú zaoblené proporcie a utekala zase ďalej. Pomaly zabudla, aké to je urobiť zo seba žiadúcu a príťažlivú ženu.

Pribehla k zrkadlu a starostlivo si prezerala svoju postavu. Už síce nie som štíhla laň, ale zatiaľ nie je všetko stratené. Naklonila sa bližšie a skúmala vrásky okolo očí. Budem potrebovať kvalitnejší krém. U kozmetičky som už nebola roky. Dievča zlaté, budeš sa musieť vykývať! Hneď zajtra po robote k nej skočím, rozhodla sa.

Vrátila sa naspäť do kuchyne a postavila vodu na kávu. Myšlienky sa jej zase rozpŕchli ako motýle. O čom vlastne je partnerský vzťah? Boli sme pripravení na to, že spolu prežijeme zvyšok života? Že spolu budeme znášať dobré aj zlé? V zlom sa podržíme, aby sme sa necítili sami, v dobrom sa podelíme o radosť. K tomu sa pridá výchova detí a spoločné prežívanie úspechov aj neúspechov. Robili sme toto všetko aj my dvaja? Kde sa stala chyba?

Diana Petruchová

Diana Petruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem lúskanie hádaniek, ktoré mi nachystá život. Zoznam autorových rubrík:  Radosti naše rodičovskéŽena 21. storočiaAdam a EvaFantázie?Trinásta komnata

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu