reklama

Blog či vlastné ihrisko?

Blog.sme.sk má svoju atmosféru a ja som sa vďaka nemu veľa naučila. Prostredníctvom článkov a diskusií som mohla objavovať rôzne životné skúsenosti, názory na usporiadanie spoločnosti, ale aj spôsob akým obhájiť svoj názor, prípadne odhaliť jeho nedostatky a následne ho prehodnotiť. Ešte jedna vec ma na blogovej scéne fascinovala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Bola to schopnosť niektorých autorov otvoriť sa a bez zábran písať o svojich najvnútornejších pocitoch. Keďže som človek od prírody uzavretý, obdivovala som túto ich danosť. Trochu mi to pripomína menej zdatného žiačika na hodine telesnej, ktorý s veľkou túžbou pozerá na svojich šikovnejších spolužiakov. On by tak chcel a ono to nejde a nejde. A tak sa snaží najlepšie ako mu jeho telo dovolí. Posúva hranice svojich schopností krôčik po krôčiku stále ďalej. Možno si to nikto ani nevšimne. Len on vie, že niektoré veci by pred mesiacom, polrokom či rokom nedokázal. Veci, ktoré sú pre ostatných ľahučko zvládnuteľné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tiež som sa teda odhodlala a pokúsila o niečo pre mňa predtým takmer nemožné. Prvý pokus otvoriť svojim článkom dovtedy zatvorenú komnatu bol hotová katastrofa. Keby som si na začiatku nestanovila hranicu – rok písania, alebo 50 článkov (podľa toho, čo príde skôr) a potom sa uvidí, tak okamžite zdupkám z bojiska. Takto som to nevzdala a vďaka tomu mám stále príležitosť posúvať svoju hranicu ďalej a ďalej.

Jedným z očarujúcich dôsledkov môjho písania bolo aj to, že som sa o sebe dozvedela zopár noviniek. Dovtedy som ani netušila, že ku mne patria. Napríklad som zistila, že som arogantná, dokonca puncovaná feministka, či fúria. Beriem to ako skvelú príležitosť otestovať si nakoľko dokážem brať veci s nadhľadom. (Povedzme, že v tejto oblasti je ešte stále veľký priestor na zlepšovanie).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priznám sa, že mi blogová atmosféra v niečom pripomína fastfood. Článočky na to, aby zaujali čitateľa, by mali byť svižné a radšej nie veľmi náročné na hlbokomyseľné úvahy. Podľa možnosti by mali byť rýchlo čitateľné a mali by sa dať jednoznačne zaradiť. Nech si ich návštevník dokáže už po prvých riadkoch urobiť názor na autora – aké vyznáva hodnoty. Má v zásadných otázkach názor podobný môjmu, alebo je z opačného tábora? Táto rýchla identifikácia je veľmi potrebná, aby čitateľ vedel, akým spôsobom má zareagovať v diskusii. Ak je autor predstaviteľ protistrany, treba pozbierať argumenty a poriadne ho nimi vyšvácať. Všetky zbrane sú dovolené. Hneď na úvod sú najlepšie vety: nevieš o čom hovoríš (píšeš), článok je slabý, ty jeden taký a taký …

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak zdieľa môj náhľad na život, prichádzajú na rad pochvaly – skvelý článok, potešila si ma … (uf uf, toto sa tuším číta oveľa lepšie). Spokojné môžu byť obidve strany. Ale čo s takými darebákmi, ktorí svoje písanie komplikujú a človek sa raz nevie vyznať, do ktorej kategórie toho hnusáka autora zaradiť? Alebo takými, čo mi svojim písaním dokonca narúšajú moju predstavu o správnom usporiadaní života? Najlepšie je vykašľať sa na nich a ignorovať ich!

Takže znova – naozaj mi blogy v niečom pripomínajú rýchle občerstvenie. Obdivujem tých, ktorí aj napriek tomu dokážu dať do svojich článkov myšlienku s hodnotným obsahom. Je to ako keby som nečakane namiesto hamburgera neodhadnuteľnej kvality dostala žemľu plnenú lahodným lososom, či inou delikatesou. Stáva sa to. Toto umenie, priznám sa, neovládam. Zistila som, že je nad moje sily ísť len touto cestou. Na to, aby som dokázala dostatočne zachytiť celú informáciu, ktorú chcem vyjadriť, potrebujem širší priestor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozmýšľala som, čo s tým, a prišla som na nápad. Pokúsim sa vytvoriť si niečo vlastné, kde už pocit rýchleho občerstvenia nebude dominantný. Návštevník snáď nebude mať nutkavý pocit rýchlo prebehnúť písmenká. (Veď hneď za ďalším kliknutím čaká niekto nový. Čo ak jeho myšlienky sú tie, ktoré tak túžobne hľadám?) Bude môcť zvážiť hneď na začiatku, či má náladu čítať moje výtvory.

Je to niečo podobné, ako keď sa rozhodujem – potrebujem rýchlo niečo zbodnúť, alebo mám dnes čas, či náladu preradiť na pomalšiu rýchlosť a vychutnať si istú atmosféru? Skočím do McDonalda, alebo je dnes vhodná chvíľa na návštevu pizzérie? Jedlo nebude okamžite na stole, treba si naň chvíľu počkať. Lenže dnes mám dosť času a aspoň si vydýchnem a urobím malú prestávku v našom večnom naháňaní.

Pohoda, uvoľnenie, prešaltovanie na inú výhybku, preskúmanie života z iných uhlov pohľadu, to je moja motivácia. Na oplátku sľubujem, že do každého písmenka dám kúsoček zo seba. V každom z mojich príbehov bude nejaká životná skúsenosť. Niektoré sú moje vlastné, iné odpozorované z osudov iných. Ak nájdete v riadkoch aspoň maličkú indíciu na riešenie niektorého z momentálnych problémov, tým lepšie. Ale mne postačí, ak sa na chvíľočku pristavíte a spolu s hrdinami mojich príbehov si zacestujete do ich sveta a skúsite sa na život pozrieť ich očami. Ktovie, čo pri tom odhalíte?

Diana Petruchová

Diana Petruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milujem lúskanie hádaniek, ktoré mi nachystá život. Zoznam autorových rubrík:  Radosti naše rodičovskéŽena 21. storočiaAdam a EvaFantázie?Trinásta komnata

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu